Pichol som si knižný estrogén

Feministky nečítať! Tento blog obsahuje rodové predsudky, ktoré vás možno napaprčia do špiku fúzikov. Ale v dobrom, v dobrom… 🙂

Niektoré veci by mali zostať pred mužmi zahalené oceľobetónom tajomstva, ale odvážnemu šťastie praje, nuž som sa nechal ukecať na prečítanie ženského románu. Miška Zamari mi povedala, že už to predo mnou pár mužov urobilo a prežili – tváril som sa, že jej verím. Povedal som si „challange accepted“, ak schytám nejakú psychózu, aspoň bude sranda. Nasadil som si helmu, vzal do ruky zbíjačku a zavŕtal sa do toho.

Neviem ako ty, milý čitateľ, ale ja som nečítal ani 1 odtieň šedej, nieto ešte 50, počul som však o tom veľa. Takže som sa pripravil na nápor sexu a fetišu, ktorý šľahá z každej strany sťa bič po safaládkach. Ženský román som vo vlaku z tašky ani omylom nevytiahol, chápeš, lebo čo ak ma niekto uvidí. Ehm, ego.

A veru áno, prečítal som si sexuálne scény aj nemravné reči, našťastie neboli bezduché a neboli furt. Takže prvý predsudok úspešne prekonaný. Keby to písal chlap, bolo by to zrejme vulgárnejšie. Ženám treba uznať, že aj prasačinky vedia opísať so šarmom. 🙂

Ak sa mi niečo potvrdilo, bolo to očakávanie pána s veľkým P (za iniciálou si domysli, čo chceš). Vieš, takého, čo sa z neho všetkým ženám roztrasú kolená ako v poslednom štádiu parkinsona. Fešáčisko bol jasný, urastený, charizmatický, sebavedomý, bohatý… Hotový mindrák pre normálnych pozemšťanov cikajúcich postojačky. Som si však istý, že cieľovú skupinu hlavný hrdina osloví.

Pri čítaní som nemohol uniknúť dojmu, že ženský rozum spracováva niekoľkonásobne viac informácií naraz. Kým ja si uvedomím, že sa mi dievča páči, lebo dobre vyzerá a má charizmu, žena zanalyzuje tón reči, držanie tela, odhadne záväzky a pohľadávky, rozplynie sa nad tromi obrazmi „čo by bolo keby“, poháda sa sama so sebou, v duchu sa uzmieri a pokračuje vo svojom životnom príbehu. Román bol pre mňa v tomto zmysle celkom objavný… Ale nezachádzajme zas do stereotypov. Takže…

Ženské romány síce nezosadili z trónu moje obľúbené sci-fi a fantasy, ale už ich nezatracujem. Prekvapila ľahkosť a plynulosť čítania, briskné a miestami naozaj vtipné dialógy, ako aj to, že je príbeh zasadený do našej workoholickej súčasnosti. Navyše som autorku spoznal aj osobne, čo je, milý čitateľ, naozaj dvojsečná zbraň. Ale v dobrom, v dobrom… 🙂 Michaelu Zamari, autorku románu Šéf môjho šéfa, budeš môcť už čoskoro spoznať aj ty. Rozhovor s ňou bude zaručene inšpiratívny, nenechaj si ho ujsť. Knihu Šéf môjho šéfa srdečne odporúčam milovníčkam šteklivého relaxu a inteligentného humoru.