Odkundes na káve

Dnes som prišiel do kaviarne, v ktorej parkujem svoj zadok vždy, keď nestíham ranný spoj. A zrazu som sa dočkal štamgastského gesta… Ešte som ani nestihol pohnúť hovoridlami, a pristala mi na stole čierna káva s minerálkou. Sprvu som si aj myslel, že sa čašník sekol, ale nie, on už presne vedel, po čom moje nevychrápané oči sliedia.

Napadlo mi, že sa možno chcel len blysnúť dobrou pamäťou, ako aj to, že sa ma chcel rýchlo zbaviť, aby som mu tam na jednej káve nesmrdel pridlho. Tak či onak, ranný spoj nestíham pomerne často, dokonca až tak často, že sa z toho stal môj ranný rituál.

Čašníkovo gesto oceňujem, ale ten rituál asi nie je ktoviečo.

Mrte ľudí v mojom okolí totiž mení svoje rituály a zavádza nové, akoby im s príchodom jari nabehlo nové zúčtovacie obdobie. Jeden začal plávať, druhá sa rozhodla zbaviť nezdravých pochúťok, tretí udusil poslednú cigaretu, štvrtá sa nadrapuje na jóge, piatemu sa narodilo dieťa, takže skončil asi so všetkým vrátane spánku a začal v aute počúvať debilné, ale zato poučné pesničky pre krpcov…

A ja chodím ráno na kávičku. 😀

Lebo na nič iné nemám čas, na aktívne koníčky som moc vyčerpaný, a hlavne mám veľmi veľa fantastických, chabo kreatívnych výhovoriek.

Cítim sa trocha ako odkundes a motivácia okolitej pospolitosti ma trocha desí, pretože rituály pochovávajú spontánnosť a ja mám celkom rád, keď si môžem voľný čas vystavať podľa toho, čo mi akurát brnkne do nosa alebo do mobilu.

Veru ťažko je mi hľadať iný zmysel nesystematického správania, v ktorom jedinú konštantu predstavuje pracovná doba, ktorá je vlastne tiež flexibilná. Otázka do pléna preto znie – nemal by som začať, pre zmenu, piť kávu s mliekom? 😉