Dekáda nesplnených prianí

Dnes som dostal funny otázku. Ako vraj tridsiatka zatriasla mojím svetom, vesmírom a tak vôbec. A chce sa mi napísať, že ani trochu, pretože som vyrovnaná a stabilná osobnosť. Ehm, ale klamať sa vraj nepatrí… 🙂

Môžeme to honosne nazvať „krízou predstredného veku“, ale chochmes bokom, vidím to aj na známych v mojom okolí… Samozrejme, že z toho človeku zadr… zadrnčí v nervoch.

Nemať 30 za sebou, projekt Ahoj kniha by nebol na svete.

Kedysi dávno, keď sa slovo gram nespájalo s predponou insta- a keď sme si dávali stretko na chate, nie na Snapchate, opatroval som zoznam vecí, ktoré chcem stihnúť do tridsiatky.

A hádaj čo. Skoro nič z toho som nespravil.

Dobre, áno, podarilo sa mi postaviť sa na vlastné nohy, skončiť výšku a nájsť si job, ktorý ma baví. Ok, zoznam úspechov vyčerpaný. Ale…

• ešte stále som nebol na koncerte Jaromíra Nohavicu. Ja sa vážne bojím, že kým sa naň dostanem, pán umelec mi umrie!
• do tridsiatky som sa nenaučil hrať na gitare, hoci som si jednu kúpil hneď z prvého štipendia na vysokej. Teraz si to vynahrádzam a učí ma docent Youtube. Musím uznať, že mi to celkom ide a dalo by sa to aj počúvať, keby som sa pri tom nepokúšal o dačo, čo sa hanbím nazvať spevom;
• nestriedam ženy ako ponožky. 🙂 Po prvé som charakter a po druhé vyzerám, ako vyzerám. Zatiaľ tomu nepomohla ani hrazda, ktorú som si doma s vervou nainštaloval… Btw. dobre sa na ňu vešajú košele;
• a nenapísal som knihu. Ale začal som, ako si si už zrejme stihol/stihla všimnúť. 🙂

Po tridsiatke som sa naštartoval k splneniu si niektorých prianí. Som rád, že si toho súčasťou.

Inak ma celkom teší, že som doma nikdy nechcel chovať veľrybu ani postaviť impérium bojujúce za práva mimoňov. Každopádne, čo nebolo, môže byť, wishlist s deadlinom 40 je stále otvorený.

Otázka do sveta: Čo by si chcel v najbližšej dekáde stihnúť ty?