Jazz & latino

Rád za kreativitou cestujem. Ale nebojte sa, na cestovateľský blog to nie je, pretože behám väčšinou len po mne blízkom okolí. Vysedávam s notesom na námestiach a v krčmách a nasávam… atmosféru, samozrejme.

Momentálne som zavítal trochu ďalej. Prvý raz v živote som v Košiciach a sedím v bare Jazz. Vzal som si dovolenku a bez nejakého plánu zavítal najskôr do Nitry, Banskej Bystrice, Košíc. Ďalej na východ sa už neodvážim, takže zajtra pobudnem v Žiline a Trenčíne.

Košická impresia ma donútila zamyslieť sa nad tromi vecami:

1. Prečo som pri dievčine, ktorá hrala na námestí na mandolínu ako boh, stál len ja?

2. Čo motivovalo tých troch ľudí na námestí, že stáli tesne pred pódiom, na ktorom nejaký pán osvietený spieval a vzdychal do mikrofónu dačo o kamarátovi, ktorý ani tri trápne sekundy nevydržal s dlaňou tesne nad plameňom sviečky, ale plameňov pekelných a večných sa nebojí?

3. Prečo v bare Jazz hrá celý večer latino?

Myslím, že odpoveď na aspoň jednu z týchto otázok prispeje do profilovej charakteristiky niektorej z postáv mojej skromnej knihy.

Dnes sú teda otázky do sveta rovno tri. 🙂