Nietzsche: Nadčlovek a vôľa k moci (Toni Llácer)

Muž, ktorý zabil boha, filozof, filológ, blázon, nomád, spisovateľ, voľnomyšlienkar, antikrist, ten s veľkými fúzmi… Friedrich Nietzsche. Som ohromený. Hoci sa mi ponožky rolovali až pod päty z tlačových chýb, knihu musím odporučiť.

Už pred 25. rokom sa stal profesorom. Mnohé knihy diktoval, pretože trpel silnou krátkozrakosťou a migrénami. Vo veciach lásky bol neobratný, no vo veciach mysle sa prirovnával k dynamitu. Mal odpor k pangermanizmu a nacionalizmu, ktorý zneužil jeho teóriu o nadčloveku a prekrútil jeho kontroverzné myšlienky.

Kritizoval nielen náboženstvo, ale aj samotnú vedu a teóriu poznania, ktorá sa v našej kultúre traduje od Sokrata dodnes. Svojim vyjadrením „Gott ist tot“ hľadel za horizont viery. Delenie vecí na dobré a zlé, sveta na fyzický a ideový, pozemský a posmrtný, to všetko je podľa neho prekonané, no napriek tomu sa týchto predstáv držíme tak v náboženstve, ako aj pri vedeckom skúmaní pojmov, ako sú dobro a pravda.

Vyjadrenie, že Boh je mŕtvy, neoznačuje nástup ateizmu, ale zmenu celkového konceptu myslenia. Nietzsche tvrdí, že si ľudia smrť Boha nevšimli a snažia sa vyplniť jeho prázdne miesto vierou v rozum. Teda ďalšou ilúziou. Ak plne pochopíme význam jeho slov, padneme do absolútneho chaosu, ktorý nás donúť redefinovať hodnoty. Pochopíme bezvýznamnosť a absurditu existencie. To však nemá viesť k nihilizmu a skepse. Naopak, cieľom je osvojiť si krutú pravdu a nepopierať pri tom život, ktorý možno poznať nielen racionálne, ale aj prostredníctvom zážitkov.

Filozof píše aforisticky, formou obrazov, irónie aj zveličovania. Nesnaží sa empiricky preukazovať platnosť jeho myšlienok. Snaží sa nás vytrhnúť zo zavedených predstáv o svete a dať akúsi etickú predlohu k životu, ktorého cieľom nie je odriekanie ani vyrovnanosť. Je to schopnosť niesť bremeno absurdného života s vôľou a chuťou žiť každý okamih tak, že si ho budeme želať zažiť znovu, aj keď ide o okamih nepríjemný.

Neviem, či Boh zomrel, ale Nietzsche ešte nie.