Poézia bez jambnutých jambov
Poézia je pre mňa ako metafyzika vesmíru – zaujímavá, ale prd o nej viem.
Paradoxne, mali ste ma vidieť na maturite, keď som rozoberal báseň Ivana Kraska. To sa kreativita točila ako voda a jej príslušenstvo, keď spláchnete. Riadiac sa pravidlom „hovor veľa a presvedčivo“ som v básni videl aj to, o čom sa básnikovi ani nesnívalo. Len na okraj, funguje to, vykorčuľoval som z toho sťa Jevgenij Pluščenko.
Ale teraz nie je reč o mŕtvych básnikoch, nech sú im knižnice ľahké. Hovorím o súčasnej poézii a súčasnom umení, ktoré netreba deliť na daktyly a trocheje, a už vôbec nie na tie jambnuté jamby.
Spolu s asi tuctom mladých ľudí som si prišiel vypočuť básne Ivony Pekárkovej a Adama Majka do vyradenej električky, čo malo svoje undergroundové čaro. Podávalo sa pivo, vodka s nákladnými uhorkami a ja som bol asi jediný, kto sa tam strápňoval pohárom minerálky. 🙂 Tešil som sa ako malý Jójó, že mi básne ožili pred očami celkom inak, ako som očakával.
Úprimne ma pobavil a prekvapil Ivonin subtílny humor. (Táto charakteristika nie je z mojej hlavy, googlil som presný význam, a zistil som, že…) Ten výraz dokonalo sedí, hoci ja som, ostatne ako vždy v MHD, stál.
Rovno ti vravím, milý čitateľ, recenziu na jej drobnú zbierku Lepšia verzia seba alebo na Manželskú poéziu, ktorú uhnietla so svojím mužom Vladom Šimekom, ti zrejme neprinesiem. Považujem sa za poetického diletanta a rešpektujem vlastné limity. 😉
Adam Majko vystúpil s kolesom od bicykla, ktoré zaňho prostredníctvom Googlu čítalo jeho tvorbu. Vážne som sa bavil na irónii textov aj na forme ich prezentácie. Jeho drobnú zbierku s názvom Art director! som si nedal podpísať, lebo som sa dozvedel, že autor má vo zvyku kresliť do knižky penis. 😀 Z tohto môjho konzervatívneho prístupu viním tú minerálku. 😉
Milý čitateľ, mal som naozaj poetický zážitok. Básne sa páčiť môžu aj nemusia. V podaní Ivony a Adama išlo vskutku o úsmevné až zábavné črepiny reality. Úplne iné než to, čo sa mi automaticky vybaví v dutine lebečnej, keď niekto povie slovo báseň. Hurá, prekonal som ďalší literárny predsudok. 😉
Je tu isté riziko, že si s Ivonou Pekárkovou pokecám trocha viac. Ak bude mesiac v splne, vznikne rozhovor, ktorý poodhalí tajomstvo jej tvorby a umožní nám ponoriť sa hlbšie do poetických močarín. Interview sme tu už predsa dlho nemali.
Ak aj teba kope básnická múza, ktorú potom dusíš v zásuvke alebo ktorú priebežne spaľuješ, pokojne vezmi niečo, čo podľa teba stojí za to, a napíš mi. Uvidíme, čo na to povedia fanúšikovia Ahoj knihy. Našťastie, vzájomne sa tu nehryzieme hejtmi, a za to patrí všetkým obrovské japonské Arigató!