Keď niekto spomenie meno Oliver Hunt, nad hlavami sa väčšine z nás zjaví buďto otáznik, ak nám nechýba trocha obrazotvornosti, alebo len prázdnotou zívajúci obláčik. Kto to je? Čo to je? Priezvisko mám čítať s účkom alebo mám hrať formu a kriviť si hubu angličtinou? 🙂 Internety veľa nehovoria a parom ich bral, ale… Vody ...
Vážna kniha toto. Elena Ferrante svojimi dielami ponára čitateľa hlboko do mysle svojich hlavných predstaviteliek. Ani v prípade Dní odpustenia tomu nebolo inak.
Milí milovníci kriminalistických a špionážnych románov, myslím, že pri knihe 3 minúty si prídete na svoje. Mne sa tento švédsky počin javí ako kríženec medzi Narcos a Jamesom Bondom.
Tuším je dnes všetko nastavené tak, aby sme sa vospolok nechali postihnúť nejakou bipolárnou poruchou… Vážne ma začína trápiť idea doublethinku. (Verím, že každý čitateľ románu 1984 od Orwella vie, o čom hovorím.) V podstate ide o to, aby bol človek presvedčený, že je niečo biele a zároveň čierne, a prišlo mu to celkom prirodzené a normálne.
Dnes som prišiel do kaviarne, v ktorej parkujem svoj zadok vždy, keď nestíham ranný spoj. A zrazu som sa dočkal štamgastského gesta… Ešte som ani nestihol pohnúť hovoridlami, a pristala mi na stole čierna káva s minerálkou. Sprvu som si aj myslel, že sa čašník sekol, ale nie, on už presne vedel, po čom moje nevychrápané oči sliedia.
Jozef Karika sa vyjadril, že si od vydania knihy V tieni mafie veľa nesľuboval. Nepredpokladal masové pozitívne reakcie, ktoré z jeho príbehu spravili bestseller. Neočakával, že práve tento príbeh nakopne jeho beletristickú kariéru. Mýlil sa a ja mám z toho radosť. Nie pretože sa sekol v predpokladoch, ale pretože si jeho dielo naozaj nejeden vavrín zaslúži.
V tomto skutočnom príbehu figurujú dva rušne, jeden železničiar, pasažieri z Tornale a Jack Daniels. Nastúpil som do vlaku, ktorému sa z neznámych príčin pokazil rušeň – nehorel, len tak tíško zomrel. To sa stáva.
Blíži sa čas, keď si po roku prečítam svoj prvý list do budúcnosti. Napísal som ho sám pre seba počas minuloročných Vianoc a prisahám, že už sa môžem len dohadovať, čo v ňom asi je. Každopádne, bol to záhul s nádychom slušnej schizofrénie. 😀 Odporúčam zažiť. 😀
Miška vstúpila do hry s vysokou kartou úprimnosti – v mene ženy i autorky i milenky pekelnej. 😉 Prečítal som si novinku od Michaeli Zamari s názvom Posledný džentlmen a veru to, čím táto kniha vyniká, je úprimnosť.
Pomôž mi lepšie vyhodnocovať návštevnosť a upravovať obsah tohto webu súhlasom s používaním cookies. Súbory cookies sú zdielané so službou Google Analytics. Udelením súhlasu súhlasíš s uložením a používaním cookies.SúhlasímNesúhlasímChcem vedieť viac
