List do budúcnosti

Blíži sa čas, keď si po roku prečítam svoj prvý list do budúcnosti. Napísal som ho sám pre seba počas minuloročných Vianoc a prisahám, že už sa môžem len dohadovať, čo v ňom asi je. Každopádne, bol to záhul s nádychom slušnej schizofrénie. 😀 Odporúčam zažiť. 😀

Marí sa mi len toľko, že som začal približne tymito slovami: „Ahoj, moje budúce ja, píše ti tvoje minulé ja, aby si vedelo, že na teba občas myslí aj niekto iný ako daňový úrad…“

Môžem predpokladať, že moje súčasné ja vo viacerých ohľadoch asi nesplnilo očakávania jeho predchodcu. Sral to pes, ale som už riadne zvedavý, kde ma moje optimistické ego videlo a kde to nakoniec reálne skončilo.

Neobišiel som v tom liste zhola nič… Popustil som uzdu fantázii v oblastiach ako práca, tvorba, bývanie, vzťahy, osobnostný rozvoj, či skôr opatrenia proti sebadeštrukcii. A pamätám si, že som pri autokorešpondencii nebol príliš egocentrický, tak som si „vzal do huby“ aj moju rodinu a blízkych kamarátov – na tomto vyjadrení nebolo nič sprosté ani perverzné, keby náhodou. 😀

Keď ten blábol moje budúce ja cez Vianoce prečíta, napíše ďalší list ešte budúcejšiemu ja, pretože sa bude cítiť patrične poučené tým minulým ja. Všetky časové linky sa tak pretnú v jedinečnom schizofrenickom okamihu, z ktorého sa budem musieť nejako vysomáriť. Ech!

Milý čitateľ, drž palce a pokojne sa inšpiruj, ak máš chuť, odvahu a hlavne miesto, kam ten list odložíš, a nezabudneš naň. Moje súčasné ja totiž teraz panikári, že si už presne nepamätá, kam ten list minuloročné ja „bezpečne“ odložilo. 😀