Krátka poviedka: Gitara
-E-
Stojím v rohu miestnosti, struny mi škrtí kapodaster. Som zaprášená a doslova rozladená. Hľadím do priestoru, čakám, kedy si budem môcť zanôtiť ako kedysi. Bolo to tak krásne. Hrala som plačlivé H7, zvučný G dur, jasné C a veselý A dur. Michal mal so mnou toľko trpezlivosti a ja som robila, čo som mohla, aby som držala struny správne napnuté.
Pomedzi zatiahnuté žalúzie vrhlo slnko škvrnu svetla na moju jazvu. Prajem si, aby ma žiarivý lúč vyliečil, zázračne vyhladil a zalakoval moje telo. On to, žiaľ, nedokáže, a tak len upozorňuje na moju hanbu, na moju ošklivosť.
Nečudujem sa, že nikomu nechýbam, že sa so mnou nikto nechce hrať. Ach, keby som v ten večer znela krajšie, keby som sa len viac snažila… Ale ja som bola ako dnes rozladená a vzdorovitá. Ovládla ma pýcha a chcela som všetkým dokázať, že nehrám, ako iní pískajú.
-H-
Spomínam si, ako ma Michal priniesol domov. Bála som sa a nevedela, čo ma čaká. Našťastie, Andrea bola ku mne hneď od začiatku veľmi milá. Obaja sa tešili a ja som sa rýchlo rozkukala. Obskakovali ma, dobre ma naladili, skúšali brnkať a ja som sa smiala, lebo ma to šteklilo.
Bola som ich prvá gitara. Mali pre mňa pekné puzdro a farebné brnkadlá. Hrali sa so mnou každý deň, aj keď im to vôbec nešlo. Andrea občas frflala, že ju zo mňa bolia prsty, ale keď Michal našiel na internete nejaké ľahké trojakordové pesničky, učili sa ich spolu. Striedali si ma v náručí.
Michal po čase kúpil pás, aby si ma mohli zavesiť cez rameno. Andrei sa ale asi nepáčil, vždy si sadla, keď chcela na mne hrať. Zato on, prechádzal sa so mnou kade-tade po byte. Niekedy so mnou prekvapil Aďu v kúpeľni. Ona ma zas využívala, keď Mišo nechcel v sobotu vstávať – nahlas buchla po všetkých strunách a Michal už sedel prebratý na posteli. Chvíľu sa mračil, ale potom sa zas smiali.
-G-
Keď som bola staršia Michal ma začal brávať von. Neraz som sedela pri táboráku alebo som zabávala všetkých cestou na dovolenku. Andrea na mne nehrávala, pretože jej vraj ničím nechty. Mala ich vtedy farebnejšie ako všetky Mišove brnkadlá. Zato spievala so mnou veľmi krásne. Má taký medový hlas, že nech sme už boli kdekoľvek, cítila som sa s ňou ako doma. Myslím vtedy, keď bolo doma ešte tak príjemne.
-D-
Raz večer prišiel Michal domov veľmi neskoro. Andrea bola nahnevaná a jej hlas už nebol medový. Kričali na seba. Zobral ma zo spálne preč a zavrel sa do vedľajšej izby. Zapálil si cigaretu, chvíľu sedel na gauči a nervózne hýbal ľavou nohou, na ktorej som sedela. Začal na mne hrať.
Nespieval vôbec pekne, preto som naschvál napínala struny, aby sa mu nepodarili akordy. Nechcela som, aby zas nespal v spálni.
Andrea sa po troch pesničkách zjavila vo dverách a vynadala mu, aby bol ticho. Dúfala som, že sa rýchlo uzmieria a zas si budeme spolu ticho spievať do tmy, ale to sa nestalo.
Andrea mu ma chcela zobrať, no on ma nechcel pustiť. Keď uvoľnil ruky, Andrea padla na zem a mnou prudko buchla o roh stola. Bolelo to, nahlas som zadunela a ležiac tvárou dole som počúvala, ako si nadávajú, ako si ma nevšímajú, ako sa už nemajú radi.
-A-
Keby som bola v ten večer dobrá gitara, keby som pekne hrala, určite by ma ešte ľúbili. Ale oni už ma neľúbia. Odložili ma sem do rohu, už ani neviem, ako je to dlho. Zapadám prachom a počúvam to, čo žiadna gitara nedokáže zniesť. Nič, ticho, prázdno.
-E-
Andrea už so mnou nespieva, Michal chodieva na opekačky bezo mňa. Všíma si ma jedine slnko, ktoré vždy o tomto čase pohladí moju jazvu a pripomenie mi, že je to všetko len moja vina.