Jazýčková inšpirácia
Si dutý na jazyky? Aj ja som si to o sebe dlho myslel. Teraz, keďže som optimista, považujem sa za poloplného.
Neviem, čo za kábel sa mi odpojil v mozgu, keď som sa pred nejakým časom začal venovať francúzštine. Asi som si myslel, že keď som zvládol nemčinu, už som nesmrteľný. Oh mon dieu!
Využívam Duolingo, pre mnohých už známu bezplatnú apku na výuku cudzích jazykov. Zatiaľ viem vymenovať asi všetky zvieratá, povedať, že jem mäso a pijem víno. Inak sa vyslovene trápim, pretože Francúzi:
- skrývajú skoro všetky prídavné mená za podstatnými – to mi krčí mozgovú kôru;
- samohlásky rozhadzujú plnými priehrštiami celkom bez rozmyslu – týždeň som si nevedel zapamätať, ako sa píše merci beaucoup (ďakujem pekne);
- čím dlhšie niečo píšu, tým kratšie to čítajú. (Qu´est-ce qu-il lit? Čo číta? Je foneticky niečo ako „kes kil li“ – ľudia, toto je čistá klingončina);
- majú nosovky, tvrdé a mäkké znaky, čudné písmená ako ç, è, ê, î, œ, æ – no bordel ako moulin rouge!
Ale je to krásna reč.
Je fantastické, že vo všeobecnosti sú cudzie jazyky veľmi inšpiratívne. Donútia človeka vykuknúť zo svojho boxu, začať rozmýšľať inak. Pomáhajú vytvárať bohaté myšlienkové asociácie, z ktorých možno čerpať nové príbehy. Áno, je to morda, ale určite sa oplatí. Takže, francúzština, pardon za hejt, každému ťa odporúčam. 🙂
Otázka do sveta: Slovenčina je vraj najťažší jazyk. Vie mi niekto povedať, koľko váži?