Recenzia: Dni opustenia (Elena Ferrante)

Vážna kniha toto. Elena Ferrante svojimi dielami ponára čitateľa hlboko do mysle svojich hlavných predstaviteliek. Ani v prípade Dní opustenia tomu nebolo inak.

Spočiatku som sa do príbehu Dni opustenia celkom ponoril, no pri nejakej stej strane ma už začínal trocha štvať. Oľga, hlavná protagonistka príbehu, ma štvala, jej decká mi liezli na nervy, z jej suseda mi bolo až trápne… Ale poďme poporiadku. Vo výsledku som bol s knihou nadpriemerne spokojný.

Všetko sa to začalo, keď nezamestnanú Oľgu vymenil manžel za mladší model. Zdupkal z dlhoročného manželstva a zanechal ju doma s jej démonmi. Tými démonmi nemám na mysli ich dve deti, ale ver mi, rozhodne nešlo o aureolou ovenčených anjelikov. Boli to totiž normálne decká, ktoré Ferrante zobrazila bez ružových farbičiek. Pekne človeku vedeli zdvihnúť tlak. A veru aj Oľga sa neraz chovala ako totálna… Nechajme to tak. 🙂

Nakoniec musím priznať, že práve to ma zaujalo najviac. Autorka nedelila ľudí na dobrých a zlých, ale ukázala ich v plnej paráde aj s ich defektmi. Pýcha, ľahostajnosť, pokrivené hodnoty, agresívne správanie, roztržitosť, neschopnosť, zbabelosť… Mohli by sme pokračovať až do konca internetov.

Je celkom prirodzené, že ak sa niekomu pred očami rozpadne celý svet, len ťažko sa stavia na rovné nohy. Pritom robí veľa chýb, nenávidí, neodpúšťa, odpudzuje priateľov a rodinu… Oľga deprimovala seba, svoje okolie a ešte aj mňa ako čitateľa. 🙂 Ale po všetkom tom zlom napokon prešli „knihomenné“ dni opustenia. Samozrejme, v hre nebolo len odpustenie jej bývalému – to by bolo na Ferrante až príliš plytké.

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka do príbehu zakomponovala viaceré magické prvky. Dodala tým napätie, troška tajomna do rozprávania, v ktorom sa vlastne nič epické nedeje. Bežné dni, typické domáce povinnosti zasadené do osobnej krízy, vnútorného chaosu, pocitov opustenia a straty.

Kniha Dni opustenia sa nedá čítať s úsmevom na perách, ale určite stojí za to. Odporúčam ju každému, kto sa nebojí depky a je ochotný prejsť si Oľginu tŕnistú cestu za zdravou sebadôverou.