Stop čítaniu pred spaním

Je to šialené a väčšinou hororové – to, čo sa mi sníva, keď končím deň pohľadom na písmená, keď pred spaním hltám príbehy zosnované fantáziou a životom iných.

Minule som ležal na operačnom stole a nado mnou sa skláňal masochistický chirurg, ktorý sa nevedel dočkať, ako do mňa zareže. Slintal do rúška pri predstave, ako si ma zoperuje bez narkózy, pekne zaživa, krvavo, bŕŕŕ. Ďakujem krásne, Fridrich Dürrenmatt, za román Pokušenie! Skoro som sa po… 😀

Trasúcou rukou som z knižnice vytiahol Žida Süssa od Liona Feuchtwangera. Ha, historický román s opisnou nemeckou štylistikou ako krava, pri ktorom niekedy ani tri strany textu nepostačujú na posunutie deja čo i len o milimeter vpred. Bezpečná, neškodná, slovnú zásobu obohacujúca voľba, kniha plná intríg a politických čachrov vysokej spoločnosti Würtenbergska. Výsledok?

Neohlásene ku mne prikvitla na návštevu nemecká kancelárka s manželom a synom! Ku mne domov, do Galanty, akože čo? GPS fatal error? Celá delegácia mi stála pri dverách aj s novinármi a politickým štábom. 😀 Ja kretén som ich pozval dnu a nemohol som ich ani mliekom do kávy ponúknuť…

Po prvé, vôbec neviem, či je Angela vydatá a či má syna. Po druhé, nechápem, prečo som jej manžela oslovoval pán kancelár. Po tretie, čo by na to povedal Freud?

Teraz vážne netuším, čo čítať ďalej. 😀 😀 😀 Asi končím s čítaním pred spaním, však to k ničomu dobrému nevedie. 😉