Blíži sa čas, keď si po roku prečítam svoj prvý list do budúcnosti. Napísal som ho sám pre seba počas minuloročných Vianoc a prisahám, že už sa môžem len dohadovať, čo v ňom asi je. Každopádne, bol to záhul s nádychom slušnej schizofrénie. 😀 Odporúčam zažiť. 😀
Už dlho som držal pysk, lebo s mojou aktuálnou tvorbou sa vážne nemôžem chváliť. Som zavalený prácou, spánok má pre mňa hodnotu diamantov, inšpirácia ma nekope bežným striedavým prúdom…
Dávame im život, pestujeme ich, rozvíjame, trápime a občas prásk, odbachneme ich ako nepohodlnú chamrať… Všakovaký je osud hlavných protagonistov našich diel, no nech je ako chce, máme ich vždy svojim spôsobom radi. A potrebujeme, aby si ich obľúbili naši čitatelia, lebo čitateľ je kto? Lebo čitateľ je pán. 😊
Je to šialené a väčšinou hororové – to, čo sa mi sníva, keď končím deň pohľadom na písmená, keď pred spaním hltám príbehy zosnované fantáziou a životom iných.
Za blog, ktorý práve píšem, by som si pred pár rokmi strelil po papuli. 😀 Prepáč, milý čitateľ, že sa obúvam do niečoho tak nudného, ako je gramatika. Och! Už vidím tie prevrátené oči. 😀
Ťukáš, ako ti prsty narástli, alebo si všetko najskôr detailne premyslíš? V mojom ponímaní sa, milý tvorivec, všetci pohybujeme niekde v spektre medzi dvomi krajnosťami – samoúčelným pisateľským bláznovstvom a prudko organizovaným workoholizmom. Medzi tymito dvoma extrémami je asi milión stupňov, nuž som vybral aspoň 4 základné. Ani jeden nie je horší ako druhý – všetky ...
Milý priateľ perom živený alebo bavený, barometer slobody hlási vysoký tlak. Dnes slávime Medzinárodný deň slobody tlače, ohňostroje nebúchajú, šampus netečie prúdom, ale veď netreba robiť orácie, hlavné je, že tú (aj keď nedokonalú) slobodienku máme, nuže si ju držme plombami, pahýľmi.
Písanie knihy si vyžaduje sebadisciplínu, ou jé, Amerika objavená… Existuje milión návodov, ktoré na stovkách strán rozoberajú, ako si sadnúť na zadok a začať písať. Pritom stačí napísať, priprav sa, lebo toto bude nečakané, že ak chceš napísať knihu, tak
Zastrčiť nos do knihy je fantastická vec, ktorá navonok vyzerá ako tá najväčšia nuda na svete. Nikto pri tom nežongluje s naštartovanými motorovými pílami ani nebeatboxuje skladby Imagine Dragons, veď ide o výsostne vnútornú hru na emočné a vedomostné struny. Toto všetko je jasné, no aj napriek tomu
Dnes som dostal funny otázku. Ako vraj tridsiatka zatriasla mojím svetom, vesmírom a tak vôbec. A chce sa mi napísať, že ani trochu, pretože som vyrovnaná a stabilná osobnosť. Ehm, ale klamať sa vraj nepatrí… 🙂
